Liečba
V tejto časti stránky sa dočítate:AKÉ SU MOŽNOSTI LIEČBY STERILITY?
VNÚTROMATERNICOVÁ INSEMINÁCIA
ASISTOVANÁ REPRODUKCIA
RIZIKÁ ASISTOVANEJ REPRODUKCIE
DARCOVSKÝ PROGRAM
AKÉ SU MOŽNOSTI LIEČBY STERILITY?
V prvom rade je dôležité zistiť príčinu neplodnosti (ak je to vôbec možné), prípadne kombináciu týchto príčin, čo je časté u mnohých neplodných párov.
Liečba by mala byť cielená a mala by mať svoju postupnosť. Inými slovami, ak je to medicínsky vhodné, začať s jednoduchšími formami liečby (napr. u pacientok s endometriózou stačí niekedy adekvátne endometriózu preliečiť a ak u príslušného páru nie sú prítomné iné príčiny sterility, môže dôjsť po preliečení partnerky k otehotneniu prirodzenou cestou. Podobne to môže byť i pri liečbe porúch funkcie štítnej žľazy, alebo zvýšených hladín prolaktínu, u muža napr. po preliečení chronickej infekcie močovopohlavných ústrojov a podobne).
Niekedy dokonca nie je potrebná vôbec žiadna liečba, ak je partnerský pár zdravý, „iba sa mu nedarí“. Môže stačiť iba vhodné „načasovanie“ pohlavného styku do obdobia ovulácie, t.j. približne do stredu menštruačného cyklu. Presnejšie stanovenie času ovulácie si môže pacientka urobiť i sama vyšetrovaním bazálnej teploty (vplyvom hormónu progesterónu stúpa teplota približne o 0,5 °C. Najvhodnejšie obdobie na oplodnenie je 1 až 2 dni pred stúpnutím bazálnej teploty. Bazálnu teplotu je nutné merať za štandardných podmienok, t.j. na rovnakom mieste a najlepšie hneď po prebudení). Dnes dostať i komerčne vyrábané testy na stanovenie času ovulácie, ktoré si pacientka môže bez lekárskeho predpisu zakúpiť v lekárni. Ovuláciu možno presnejšie určiť za pomoci vyšetrenia hormonálnych hladín a ultrazvukovým vyšetrením.
Pri zdravom páre, ktorému sa iba „nedarí“ môžu byť príčinou neúspechu i problémy sexuálne, alebo psychické. V takýchto prípadoch je potrebné navštíviť príslušných odborníkov.
Doteraz spomenuté príčiny neplodnosti môžu doriešiť gynekológovia, urológovia, endokrinológovia, či sexuológovia i bez spolupráce s centrom asistovanej reprodukcie.
V rámci primárneho gynekologického kontaktu je možné i odmonitorovanie spontánneho (samovoľného) cyklu, teda cyklu bez aplikácie liekov, ako i cyklu s aplikáciou hormonálnych tabliet. Kontroluje sa bazálna teplota (tú si pacientka kontroluje sama), rast folikulu (folikulov) a sliznice maternice ultrazvukom, prípadne i hladiny hormónov. Za vhodných podmienok (zistí sa prítomnosť aspoň jedného dostatočne veľkého folikulu, dostatočne vysoká sliznica maternice, prípadne adekvátne hormonálne hladiny) sa príslušnému páru odporučí načasovanie pohlavného styku.
Ako doplnkové vyšetrenie je vhodný postkoitálny test, ktorý je možno urobiť aj v našom centre.
V prípade, že takto sledovaný pár nedospeje k otehotneniu napriek tomu, že výsledky bazálnej teploty, ultrazvukového vyšetrenia, prípadne hormonálnych hladín sú vyhovujúce, resp. ak sa vyhovujúce výsledky vôbec nedosiahnu, je vhodné odoslať pár na akreditované pracovisko. Prvým krokom, ktorý môže takéto pracovisko urobiť (po príslušných vyšetreniach) je vnútromaternicová inseminácia.
VNÚTROMATERNICOVÁ INSEMINÁCIA (= intrauterinná inseminácia = IUI)
Čo to je IUI?
Vnútromaternicová inseminácia predstavuje zavedenie „prečistených“ spermií partnera alebo darcu priamo do dutiny maternice pacientky tenkým katétrom. 
Ktoré páry sú vhodné na IUI?
V prípade, že ide o vnútromaternicovú insemináciu spermiami partnera, obaja z príslušného páru musia spĺňať určité podmienky, aby sa u nich zvolil tento spôsob liečby.
Muž: Normálne hodnoty spermiogramu, resp. nanajvýš mierna porucha spermiogramu.
Žena: Schopnosť oplodnenia z hormonálneho hľadiska, overená priechodnosť vajíčkovodov (minimálne musí byť priechodný jeden vajíčkovod), bez prítomnosti infekcie močovopohlavných ústrojov.
IUI darcovskými spermiami
V tomto prípade iba žena musí spĺňať vyššie uvedené kritériá.
Aká je príprava pred IUI?
Niekedy nemusí byť temer žiadna (okrem overenia vyššie uvedených kritérií), a to v tom prípade, ak sa lekár spolu s príslušným párom rozhodnú pre spontánny (samovoľný) cyklus, čo znamená, že sa pacientke nepodávajú na stimuláciu ovulácie žiadne lieky. U takejto pacientky sa sleduje spontánny cyklus pomocou ultrazvuku (niekedy i za pomoci hormonálnych hladín) a ak sa zistí prítomnosť aspoň jedného dostatočne veľkého folikulu na vaječníku, môže sa aplikovať choriogonádotropný hormón (HCG) na podporu dozretia a uvoľnenia vajíčka (ovulácie). Následne sa obdeň vykonáva samotná IUI.
V iných prípadoch sa u pacientky stimuluje ovulácia pomocou liekov, či už pomocou liekov vo forme tabliet, alebo vo forme injekcií. Stimulácia ovulácie sa sleduje pomocou ultrazvuku (sleduje sa rast folikulu / folikulov (v ktorých rastú vajíčka) a výška sliznice maternice a pomocou hladín hormónov (ktoré sa zisťujú z krvi). Ak sa zistí prítomnosť aspoň jedného dostatočne veľkého folikulu, prítomnosť adekvátnych hormonálnych hladín, môže sa aplikovať choriogonádotropný hormón (HCG) na podporu dozretia a uvoľnenia vajíčka (ovulácie). Následne sa obdeň vykonáva samotná IUI.
V niektorých prípadoch sa podanie HCG vynecháva.
Aká je úloha partnera pri IUI?
Okrem morálnej podpory svojej partnerky, sa musí (v prípade IUI vlastnými spermiami) dostaviť v deň naplánovanej IUI do andrologického laboratória na odber ejakulátu, ktorý sa získava masturbáciou. V centre asistovanej reprodukcie je na to špeciálne určená miestnosť.
Výkon samotnej IUI
Partner sa ráno (hodina sa vopred určí) dostaví na odber ejakulátu, ktorý sa následne spracuje v andrologickom laboratóriu. Inými slovami, spermie sa „prečistia“ a stanovia sa aktuálne hodnoty spermiogramu.
Takto pripravené spermie sa pacientke aplikujú pomocou tenkého katétra priamo do dutiny maternice.
Tento výkon je ambulantný a pacientka po IUI odchádza domov s tým, že začína užívať hormonálny prípravok (obsahujúci progesterón) na vytvorenie optimálnych podmienok sliznice maternice na zachytenie embryí. V prípade pozitivity tehotenského testu tento hormonálny prípravok bude pacientka užívať až do ukončenia 10. - 12. týždňa tehotnosti.
Ako sa stanovuje, či bola IUI úspešná?
Na 14. deň po IUI sa pacientka dostaví na odber krvi na stanovenie hladín choriogonádotropného hormónu (HCG), čiže na tehotenský test. Tento test sa zásadne vykonáva z krvi!
Neúspech IUI stanovuje len negatívny výsledok tehotenského testu. Až vtedy sa pacientke odporučí vysadenie lieku obsahujúceho progesterón. Slabé špinenie, alebo krvácanie neznamená, že pacientka nie je tehotná.
V prípade pozitívneho tehotenského testu sa približne o mesiac overuje tehotenstvo pomocou ultrazvukového vyšetrenia.
ASISTOVANÁ REPRODUKCIA
Pri metódach asistovanej reprodukcie dochádza k oplodneniu vajíčka spermiou mimo tela ženy (preto pomenovanie „deti zo skúmavky“).
Asistovaná reprodukcia zahŕňa:
1. Získanie vajíčok a spermií.
2. Mimotelové oplodnenie vajíčok metódami asistovanej reprodukcie.
3. Transfer (prenos) embrya do maternice.
4. Zmrazovacie techniky – mrazenie spermií a embryí.
5. PGD (Preimplantačná genetická diagnostika).
Príprava páru pred ich naplánovaním do cyklu asistovanej reprodukcie
V prípade, že príslušný pár absolvoval všetky potrebné vyšetrenia, na základe ktorých sa zistilo, že je vhodný na asistovanú reprodukciu a plánuje sa jeho zaradenie do cyklu IVF, je potrebné vylúčiť infekciu v močovopohlavných ústrojoch. Inak povedané, je potrebné pracovať „v čistom teréne“. Teda, ak sú tieto vyšetrenia negatívne (v poriadku), možno s cyklom začať.
Aby bolo možné v laboratórnych podmienkach pracovať s pohlavnými bunkami (t.j. s vajíčkami a spermiami), je nutné ich najprv získať.
Získavanie vajíčok
U pacientky pomocou liekov stimulujeme ovuláciu, aby sa vo vaječníkoch vytvorilo viac folikulov, v ktorých budú rásť vajíčka.
Existuje niekoľko základných postupov (tzv. protokolov) stimulácie ovulácie v rámci asistovanej reprodukcie, pričom pre každú pacientku sa vyberá protokol i lieky na stimuláciu ovulácie individuálne. Rovnako individuálne sa upravujú i dávky liekov v priebehu samotnej stimulácie. Všetky lieky používané na stimuláciu ovulácie sú hormonálne a temer všetky sú vo forme injekcií.
Hoci protokoly môžu byť rôzne, všetky majú spoločný cieľ: získať dostatočné množstvo kvalitných vajíčok.
Každá pacientka „nastavená na protokol“ je opakovane kontrolovaná, pričom každá kontrola je vopred určená. Pri kontrole sa pacientke odoberie krv (z ktorej sa stanovujú hladiny hormónov – estradiolu, luteinizačného hormónu, ev. progesterónu) a vykoná sa ultrazvukové vyšetrenie (spravidla vaginálnou sondou cez pošvu). Pritom sa sleduje výška hladiny spomínaných hormónov, ktorá by mala postupne stúpať a ultrazvukovým vyšetrením sa sleduje počet a rast folikulov vo vaječníkoch a výška sliznice maternice. Folikuly a sliznica maternice by postupne mali rásť.
Po každej kontrole sa každej pacientke individuálne upravuje množstvo liekov a stanovuje sa dátum ďalšej kontroly.
V prípade, že sa pri kontrole zistia dostatočne vysoké hladiny hormónov, dostatočne veľké folikuly vo vaječníkoch a dostatočne vysoká sliznica maternice, naplánuje sa u pacientky podanie choriogonádotropného hormónu (HCG) na dozretie vajíčok a vyvolanie ovulácie. HCG sa aplikuje jednorázovo, a to večer medzi 22.00 a 23.00 hod.
Približne o 36 hodín od aplikácie HCG sa vykonáva punkcia folikulov (odber vajíčok), čo znamená, že v krátkodobej celkovej anestézii (pozor, pacientka musí prísť nalačno a musí mať interné predoperačné vyšetrenie) sa pod ultrazvukovou kontrolou „odsáva“ obsah (tekutina) folikulov, v ktorom sú uložené vajíčka. Táto tekutina sa ihneď odovzdáva do embryologického laboratória, ktoré po ukončení odberu nahlási počet získaných vajíčok. Ak výkon prebehne bez komplikácií, pacientka odchádza v ten istý deň poobede domov. Po punkcii začína užívať hormonálny prípravok (obsahujúci progesterón) na vytvorenie optimálnych podmienok sliznice maternice na zachytenie embryí. V prípade otehotnenia bude pacientka tento hormonálny prípravok užívať až do ukončenia 10. - 12. týždňa tehotnosti. 
Získavanie spermií
Partner ráno v deň punkcie (odberu vajíčok) odovzdá svoj ejakulát (získaný masturbáciou), ktorý sa následne spracuje v andrologickom laboratóriu a pripraví sa na zvolenú laboratórnu techniku asistovanej reprodukcie.
V určitých prípadoch môžu byť použité zmrazené spermie (napr. u pacientov, ktorí si dali spermie zmraziť pred cytostatickou liečbou alebo z iných dôvodov).
Ak partner spermie v ejakuláte nemá, je možné získať ich chirurgicky priamo z nadsemenníkov a semenníkov metódou MESA-TESE. Tento výkon musí byť odporučený urológom alebo andrológom. Genetickým vyšetrením musí byť potvrdený normálny nález. MESA-TESE sa vykonáva v celkovej anestézii (pacient musí prísť nalačno a musí mať interné predoperačné vyšetrenie). Tento výkon sa vykonáva pred cyklom IVF a získané spermie sa zmrazia, alebo sa vykonáva v ten istý deň ako odber vajíčok.
Metódy asistovanej reprodukcie:
1. In vitro fertilizácia (IVF) – je klasická metóda mimotelového oplodnenia, pri ktorej sú spermie partnera alebo darcu kultivované spolu s vajíčkami partnerky pri presne stanovených podmienkach. Odobraté vajíčka sa umiestnia do kultivačnej misky s kultivačným médiom a následne sa v laboratóriu oplodnia pridaním spracovaných spermií. Táto metóda je odporúčaná pri normálnych, alebo len mierne znížených hodnotách spermiogramu. 
2. Mikromanipulačné techniky – ide o laboratórne techniky vykonávané pomocou mikromanipulačného zariadenia. Podstatou mikromanipulácie je práca s jednotlivými vajíčkami a spermiami, alebo s embryami pod mikroskopom za pomoci špeciálnych sklenených mikropipiet.
- Intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI ) spočíva v priamej injekcii jednej spermie do cytoplazmy zrelého vajíčka. Táto technika sa odporúča pri zníženom počte a pohyblivosti spermií, pri chirurgickom odbere spermií, pri imunologických príčinách neplodnosti, alebo po neúspešnom predchádzajúcom oplodnení metódou IVF. 
- Asistovaný zonálny hatching (AZH) je mikromanipulačná technika vykonávaná na embryu. Ide o šetrné otvorenie obalu embrya s cieľom uľahčiť uchytenie embrya v maternici. Odporúča sa pri veku pacientky nad 35 rokov, opakovanom nedosiahnutí tehotenstva po prenose kvalitných embryí a pri prítomnom zhrubnutom obale embrya.
Transfer (prenos) embrya do maternice
Z oplodnených vajíčok sa v laboratórnych podmienkach vyvíjajú embryá. Embryá sa kultivujú 48 - 72 hodín (klasická kultivácia) a následne sa pomocou transferového katétra prenášajú do maternice. Celý zákrok trvá približne 10 minút a po transfere pacientka v kľude leží ďalších 20 minút. Transferujú sa obyčajne 1 - 2 embryá, v indikovaných prípadoch, ako je napríklad vek pacientky alebo neúspešný predchádzajúci cyklus i 3 embryá. 
Pri vyššom počte kvalitných embryí je možné zvoliť tzv. predĺženú kultiváciu. Embryá sa vtedy kultivujú až 120 hodín v špeciálnych médiách čím sa umožní výber najkvalitnejších embryí pre transfer. Predĺžená kultivácia je odporúčaná aj pri genetickom vyšetrení embryí.
Kryoembryotransfer (KET), teda transfer rozmrazených embryí, ako výkon, prebieha rovnako ako vyššie spomenutý embryotransfer. Príprava pacientky na KET spočíva iba v hormonálnej stimulácii sliznice maternice, čo sa kontroluje len pomocou ultrazvuku. Embryá sa rozmrazujú deň pred plánovaným KET.
Zmrazovacie techniky
Zmrazovanie spermií – v indikovaných prípadoch je možné zmrazenie spermií. A to pri vážnych poruchách spermiogramu, chirurgickom odbere spermií, alebo pri zdravotných problémoch pacienta.
Zmrazovanie embryí – ide o proces šetrného zmrazenia embryí a ich následné uskladnenie v tekutom dusíku. Embryá sa mrazia v prípade, keď po oplodnení vznikne viac kvalitných embryí, ako je možné transferovať do maternice, alebo pri neočakávaných zdravotných problémoch pacientky.
PGD (Preimplantačná genetická diagnostika)
Je to metóda umožňujúca genetické vyšetrenie vyvíjajúceho sa embrya, ktorá môže odhaliť genetické abnormality budúceho plodu. Po tomto vyšetrení sa transferujú do maternice len embryá, ktoré sú bez genetickej abnormality dokázateľnej týmto vyšetrením. Indikáciami k tomuto vyšetreniu sú vyšší vek ženy, alebo oboch partnerov, pôrod dieťaťa s vrodenou vývojovou chybou, prítomné genetické ochorenie u rodičov a opakované nedosiahnutie tehotenstva po umelom oplodnení. PGD sa viaže na metódu umelého oplodnenia ICSI.
Ako sa stanovuje, či bol cyklus IVF úspešný?
Na 10. a 14. deň po embryotransfere sa pacientka dostaví na odber krvi na stanovenie hladín choriogonádotropného hormónu (HCG), čiže na tehotenský test. Tento test sa zásadne vykonáva z krvi!
Cyklus IVF sa považuje za neúspešný iba v prípade, že oba tehotenské testy sú negatívne. Až vtedy sa pacientke odporučí vysadenie lieku obsahujúceho progesterón. Slabé špinenie alebo krvácanie neznamená, že pacientka nie je tehotná.
V prípade pozitívnych tehotenských testov (hodnoty HCG sa zvyšujú) sa približne mesiac po vykonaní embryotransferu overuje tehotenstvo pomocou ultrazvukového vyšetrenia.
RIZIKÁ ASISTOVANEJ REPRODUKCIE
Hyperstimulačný syndróm
Hovoríme o ňom vtedy, keď vaječníky nadmerne zareagujú na stimuláciu ovulácie pomocou hormónov. K príznakom tohto syndrómu patria bolesti v podbrušku, pocity na zvracanie, zvracanie, niekedy až ťažkosti s dýchaním. Vtedy je potrebná kontrola u ošetrujúceho lekára. Ťažšie formy hyperstimulačného syndrómu si u pacientky vyžadujú hospitalizáciu a prísne sledovanie.
Viacplodová tehotnosť
Prevenciou je vkladanie dvoch, v indikovaných prípadoch najviac troch embryí do maternice. Dvojičky po IVF však nie sú zvláštnosťou.
Vznik mimomaternicového tehotenstva, alebo samovoľného potratu po asistovanej reprodukcii je približne rovnaký, ako po normálnom otehotnení.
DARCOVSKÝ PROGRAM
Darovať možno spermie, vajíčko, alebo embryo. Všetky formy darcovstva sú prísne anonymné, ako zo strany darcu, tak i zo strany príjemcu.
Najčastejšou formou darcovstva je darovanie spermií. Potencionálny darca musí byť bez genetickej záťaže, nesmie byť nositeľom žiadneho prenosného ochorenia, vyšetrujú sa u neho i základné biochemické a krvné testy. Vo väčšine pracovísk to musí byť muž s ukončeným, alebo prebiehajúcim vysokoškolským vzdelaním. Pri výbere spermií darcu sa prihliada na vzhľad partnera príjemkyne.
Pre spermie darcu sa môžu rozhodnúť páry, kde partner je geneticky zaťažený, alebo nemá v ejakuláte spermie a nechce podstúpiť metódu MESA-TESE, resp. nie je na ňu vhodný.
Darované vajíčko je možné získať od ženy, ktorá podstupuje stimuláciu ovulácie v rámci asistovanej reprodukcie kvôli sebe a je ochotná anonymne darovať jedno, alebo viac zo svojich vajíčok, alebo odberom vajíčok od darkyne. Podmienky pre darkyňu vajíčok sú rovnaké ako pre darcov spermií. Tieto sa potom oplodňujú spermiami partnera príjemkyne. U pacientky príjemkyne sa hormonálne (tabletami) pripravuje sliznica maternice na príjem embrya. Samotný embryotransfer prebieha úplne rovnako, ako u pacientok po punkcii folikulov, či ako kryoembryotransfer.
Pre darovanie vajíčka sa môžu rozhodnúť páry, kde partnerka je geneticky zaťažená, alebo z akýchkoľvek príčin nie je sama schopná tvoriť vlastné vajíčka (napr. pri predčasne vyhasnutej funkcii vaječníkov, pri ich nedostatočnom vyvinutí a pod.).
Pre páry odkázané na darovanie je ďalšou možnosťou získať darované embryo. V tomto prípade však s darovaním už musia súhlasiť obaja biologickí rodičia. Príprava pacientky príjemkyne a embryotransfer sú rovnaké.
